Tragické udalosti Rómov v Čiernom Balogu
Obec Čierny Balog sa nachádza na strednom Slovensku, v období po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944 patrila medzi aktívne povstalecké obce. Tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali po jeho potlačení v novembri roku 1944, postihli aj Rómov, a to nielen miestnych, ale aj takých, ktorí odtiaľto nepochádzali.
Začiatkom novembra 1944 prišli do obce nemeckí vojaci a priviedli so sebou asi 60 olašských Rómov. Títo pochádzali z Neresnice pri Zvolene a v okolitých lesoch sa ukrývali pred prenasledovaním. Zajatých Rómov väznili asi dva týždne v miestnej škole, kam im donášali stravu miestni Rómovia, dokonca sa pokúšali niektorých oslobodiť.
V utorok 14. novembra zajatých rómskych mužov vyviedli do časti Vydrovo, kde ich postrieľali. V ten istý deň odviedli ženy a deti cez časť Jergov do hornej časti Jergovskej doliny, kde ich nahnali do drevenej koliby, ktorú poliali benzínom a zapálili. Na druhý deň nemeckí vojaci prikázali miestnym rómskym mužom mŕtvych pochovávať, a to priamo na mieste, kde boli zavraždení. Vtedy zistili, že nie všetky ženy boli upálené, telá mladých dievčat nachádzali zastrelené a rozhodené po lese, po tom, čo boli znásilnené. Dosiaľ neobjasnenou je udalosť v susednej doline Štrbavô, kde v drevených chatách údajne upálili ďalších rómskych mužov.
Približne v tom istom čase ako poprava zajatých olašských Rómov sa v Čiernom Balogu – miestnej časti Pusté (Pustô) odohrala aj druhá dramatická udalosť. Do tamojšej rómskej osady viackrát prišli gardisti (príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy), Rómov obvinili z krádeží, čo bola zámienka, aby ich mohli biť. Raz večer však prišli nemeckí vojaci, ľudí pobudili a nahnali do jedného dreveného domu, ktorý bol v dolnej časti osady, zaistili dvere, aby nemohli utiecť. Benzínom začali polievať a zapaľovať domy na hornom konci. Zapálili aj dom, do ktorého predtým Rómov zavreli. Títo v ňom však v tej chvíli už neboli, neznámy človek im otvoril dvere, a tak ich zachránil pred uhorením. Vyslobodení Rómovia sa v tme rozbehli do okolitých domov Baločanov. Nerómski obyvatelia im poskytli úkryt v humnách, šopách, pivniciach. Cez deň boli poschovávaní v úkrytoch, von vychádzali iba v noci. Niektorí sa takto ukrývali až do príchodu frontu.
Možno tradične tolerantné spolužitie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva v Čiernom Balogu bolo dôvodom, pre ktorý sa miestne zastupiteľstvo rozhodlo už v roku 1969 odhaliť pri osade Vydrovo zavraždeným Rómom pamätníček. Pravdepodobne ide o prvý pamätník na Slovensku, na ktorom je uvedené, že je venovaný rómskym obetiam. Z iniciatívy Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov odhalili v roku 1999 druhý pamätník zavraždeným Rómom nad osadou Jergov.
Literatúra:
MANN Arne B.: Význam spomienkového rozprávania pre výskum rómskeho holocaustu. In: Romano džaniben, časopis romistických studií, 20, 2013, č. 2, s. 37-51.
NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
KOVÁČIK, Peter a Rudo: Obdobie od 1939 do roku 1945. In: Čierny Balog – monografia obce. (Ed. Peter Kováčik.) Čierny Balog: Forza 2003.
PAŠIAK, Ján – ZEMKO, Ján: Účasť Čiernobaločanov v Slovenskom národnom povstaní. In: Zemko Ján a kol.: Čierny Balog, partizánska obec v minulosti a dnes. Martin: Osveta 1975.
Najnovšie komentáre